Niekedy idem von, nie preto, že by sa mi nejako veľmi chcelo, alebo túžim niečo zažiť alebo chcem byť s ľuďmi, nie,,, niekedy idem von, preto, že nemám doma, čo robiť, alebo sa mi skrátka nechce byť doma, veď to vyzerá trápne, keď človek sedí celé dni doma,,, no a také chodenie von podľa mňa stráca úplne význam
Za prvé je to nefér voči osobe s ktorou idete
Za druhé sa človek aj tak moc nebaví a je lenivý a otrávený zo všetkého
Napríklad minule, mi to tak vyšlo, že som nemala s kým ísť von a čo robiť( bol to tuším piatkový večer, ale to neni podstatné) a niekoho som sa aj pýtala a volala von ale nemohli,,, no a nakoniec mi ostala jedna kamoška, tak som jej zavolala a ona mala čas a veľmi rada mi ho venovala,,, a ja som si tak hovorila, že bože, ja som hrozná a že čo ak toto robia ľudia aj mne, že som ich posledná možnosť? :(
Ja som taký divný človek, že mna keď niekto niekam zavolá tak proste idem a nedokážem povedať nie, aj keď sa mi vôbec nechce :) a tajne dúfam, že to toho človeka aspoň trochu poteší, že sa mu venujem,,, ale asi málokedy,,, ja osobne to veľmi oceňujem a preto mi to takmer vôbec nevychádza,,, veď neni to prejavenie záujmu a náklonnosti voči druhému keď prijmeme jeho pozvanie niekam a nie furt len všetko odmietame lebo sme leniví?
Ale všetky tieto úchylky sú len výsledok blbých nálad a keď ma to prejde tak ma prejdú aj takéto blbé myšlienky a zlé chovanie ku kamarátkam,,, a som veľmi vďačná, že oni to bez reptania tak berú, to je proste naša Baška a idú ďalej,,, neriešia
Komentáre